Duša Fujary Vás pozýva na fujarovú školu od 10.-13.5. 2012

"K fujare sa treba správať ako k frajerke"

Klenot Slovenska zapísaný ako nehmotné svetové dedičstvo UNESCO. Typický slovenský hudobný nástroj, ktorého zvuk sa kedysi niesol po holiach od salaša k salašu. Fujara. Tak ako mnohé iné dedičstvo našich starých otcov, aj toto pomaly mizne. Našťastie existuje pár nadšencov, ktorí sa snažia o zachovanie tohto jedinečného, pre Slovensko charakteristického nástroja.

Medzi nich patrí aj Jaroslav Sloboda z Martina, ktorého korene siahajú do Veličnej, kde žije jeho stará mama. V Dolnom Kubíne má štyroch strýkov. Na Orave je takmer stále. Nielen na prezentáciách výroby a hry na fujare, ale aj na potulkách po kopcoch. Na nich hľadá to pravé drievko pre výrobu.

K fujarám sa pretancoval

Už od štrnástich rokov začal s tancovaním v súbore Kriváň v Turanoch, vojenskú službu odtancoval v Jánošíku vo Zvolene a teraz derie krpce vo Fatrane v Martine. „Venujem sa folklóru a popri tom je mojou srdcovkou výroba fujár a píšťal. Venujem  sa aj výrobe folklórnych predmetov ako sú valašky, krpce a opasky,“ opisuje svoju cestu k tejto zaujímavej a netradičnej záľube.

Svoje prvé drevo odrezal vo februári 1993 a píšťalu z neho opatruje doteraz. Na otázku, kto bol jeho majstrom, odpovedá: „Som samouk. Na rôznych folklórnych podujatiach som sa postupne niečo podučil a odkukal. Majstri si chránia tajomstvo a neradi sa oň delia. Ja, naopak, rád poradím každému, kto prejaví záujem, aby sa toto dedičstvo zachovalo pre nasledujúce generácie. Aby aj o sto rokov vedeli, čo je fujara, valaška, krpce alebo pekný trojprackový vybíjaný opasok.“

Nie je drievko ako drievko

Najlepšie drevo na výrobu fujár je podľa Jara z bazy čiernej. Ľahšie sa opracúva a vrták ide cez dužinu ako po masle. Treba ho ale odrezať neskoro v jeseni, alebo počas zimy. Vtedy má najlepšie akustické vlastnosti. Fujary a píšťaly sa vyrábajú aj z javora, tisu, agátu, jaseňa. „Teraz beží vo fujarovom svete fujara ladená v tóne G. Má dĺžku 180-190 centimetrov a drevo je najkvalitnejšie, keď nemá hrču. Veľa, veľa sa nabehám, kým nájdem vhodné. Sú to unikátne kusy. Nachádzam ich pri prechádzkach prírodou. Ak stretnem nejaké pekné drievko, zapamätám si kde je a v zime sa poň vrátim,“ vysvetľuje.

Nájsť vhodné drevo je jedna vec, druhá je vyrobiť fujaru. „Na opracovanie používam väčšinou vlastné nástroje z kvalitnej ocele, ktoré som si sám vyrobil presne do ruky. Nožíky, hoblíky, vrtáky a šmirgle rôznej hrúbky v Jarových rukách vyčarujú z kusa dreva krásne dielo.

Potom príde na rad zdobenie. „Na počesť 87-ročného ujka Lenharta z Bojníc používam ornament od neho. Taký majster ako je on už asi nebude. Najskôr si nakreslím vzor, potom vyrežem linaje, ktoré zabránia zatekaniu kyseliny dusičnej. Tá slúži na vyfarbenie. Niekto vybíja fujaru mosadznými a medenými pásikmi. Ďalší celý vzor vyreže hlboko do dreva. Človek musí ovládať viacero remesiel,“ konštatuje a dodáva: „Výroba trvá minimálne dvesto hodín. Každý výrobca má svoj grif, rukopis. Cena sa v závislosti od prevedenia a samozrejme od mena majstra pohybuje od 2 tisíc do 35 tisíc korún.“

Vdýchnem jej dušu

„Zdobenie nie je až taký problém ako ozvučenie. Ťažko to opísať slovami. Človek to musí cítiť a vedieť, čo chce z nástroja spraviť. Fujara sa dá vyladiť tak, že dokáže zahrať dve oktávy stupnice. Dá sa použiť v rôznych štýloch muziky. Záleží len na hráčovi, čo dokáže. Musí s ňou byť spätý ako s frajerkou,“ opisuje.

Nie každý dokáže urobiť dobrú fujaru. Podľa Jara treba mať, ako sa hovorí, dar od Boha. „Keby mi to nešlo, tak by som ich nevyrábal pre peniaze,“ poznamenáva.

Spoločenstvo duší fujary

„Je zamerané na povznesenie a prezentáciu fujary nielen na Slovensku ale aj v zahraničí,“ zdôrazňuje. Okrem toho je členom Združenia fujarášov Slovenska v Korytárkach pri Detve. „Keby som začal počítať, koľko výrobcov fujár je na Slovensku, bolo by ich približne tridsať. A to sú v tom s prižmúrením oka zarátaní nielen výrobcovia, ale aj priaznivci,“ konštatuje.

Zahral si aj prezident

Nevynechá možnosť pochváliť sa svojimi výrobkami na folklórnych festivaloch aj obyčajných jarmokoch. Za stolíkom plnom píšťal, fujár, valašiek, krpčekov ho vždy nájdete v kroji. Na jednej takejto akcii, majstrovstách sveta vo varení halušiek v Tureckej sa stretol s prezidentom Ivanom Gašparovičom, ktorý vyskúšal hru na jeho fujare. „Starí výrobcovia fujár zhodnotili prezidentov výkon slovami: Je taký dobrý, že fujaru môže nosiť,“ hovorí, no jedným dychom dodáva: „Ale zahrá, zahrá. Fujare sa venoval, keď ešte nebol prezidentom, takže niečo vie.“
Jarove píšťaly a fujary vyhrávajú v Čechách, Poľsku aj v Kanade. Poslednú, z jaseňa, vyrobil pre Jaroslava Spodniaka z Národnej rady SR, ktorý je veľký priaznivec folklóru a zberateľ fujár.

„Mám veľmi rád píšťalu oravskú dvojačku - dupľovku. Najčastejšie je vystrúhaná z čerešne, alebo slivky. V jednom kuse dreva sú dve diery. Jedna nemá malé dierky a hrá sa na nej len pomocou prsta, ktorý zakrýva koniec píšťaly. Druhá má dierok šesť. Dá sa hrať na jednej, druhej alebo obidvoch naraz. Smelo ju môžem nazvať tri v jednom,“ vykresľuje.
Jarovým snom je dostať sa ku americkým Slovákom, ktorým by chcel predstaviť to, čo sa naučil za 14 rokov. Ak sa s ním chcete stretnúť vy, nemusíte cestovať do Ameriky za veľkú mláku.
Pošlite mu email na adresu fujaraodjara@gmail.com, prípadne si s vami „pokecá“, ak mu zatelefonujete na číslo 0908 267 702.

Martin Pavelek, Noviny ORAVA

 

Skladacia fujara - Jaro Sloboda

Píšťaly - Jaro Sloboda

 

 

Táto stránka je vo vývoji a bude i priebežne neustále dopĺňaná o aktuálne informácie z fujarového sveta.

info@dusafujary.sk  ~  e-shop@dusafujary.sk

Created by